Tulipán Túr denník – 3. deň

Dnes máme posledný deň nášho putovania za deťmi z “tulipánu”. Tamara volala, že u nich všetci ochoreli. Padá nám teda Nové Mesto nad Váhom. Tešili sme sa na “Veľkú mamu” Tamaru, čo aj s bratom Dávidom, hoci takmer nevidia, roky v “tulipáne” krásne kreslia.

Jankin “turek” a hriňovská vianočka na raňajky pod obsypanou jabloňou na lazoch pod Poľanou nám uľahčujú rozhodovanie. V doline pod nami zostala v domove Aďka a my ju zoberieme na výlet, napadlo nás.  Keď nemôžme za Tamarou, splníme sen Aďke a zoberieme ju na výlet.
Tuším v každej dedine tu na strednom Slovensku je detský domov. Aďku od včera previezli do domova do Detvy. Ani ona sama nevie, prečo nešla na výlet s svojimi domovákmi do Bojníc.
Krúžime Detvou a v úhľadnom rodinnom dome hľadáme “odloženú” Aďku. Už dávno vieme, že svoju radosť nedáva najavo. Ale z kresieb vieme, že hoci tichá a zakríknutá, má srdce ako zvon.
Pár kilometrov od Detvy je hrad Vígľaš. Zahalení v rúškach cestujeme s Aďkou na hrad. Nikdy tu nebola. Híka z priepastí pod nami a tuším ešte viac z čokoládovej tortičky v nóbl hradnej cukrárni.  Fotí si hrad, aby mala záznam pre novú kresbu.

Ako málo stačí ohúriť tieto skromné zabudnuté deti. Stíchnutú ju vraciame do domova.

Kruh sa končí. V aute cestou domov viazne rozhovor. Prešli sme stovky kilometrov za deťmi v ich domovoch. Videli sme ich príbytky, mamy, babky, vychovávateľov. Veľké starosti, toľko nádeje! Ale ako pomôcť, aby boli tieto deti, čo vôbec alebo takmer nevidia, deti z rozbitých rodín, strašne ale strašne chudobné deti, aby boli šťastnejšie.

Hádam, a my všetci v tom veľkom Renaulte uháňajúcim diaľnicou do Bratislavy, máme akýsi tichý záväzok.

Ďakujem Edovi, Janke, Zuzke, Viki a Maťovi za pomoc na “túr” a Martinovi za web.
Elena Kárová
koncept a realizácia akcie Tulipán Túr, 19. – 21. august 2020