Tulipán Túr denník – 2. deň

V noci sme dorazili prespať do Tekova. A dnes ešte jedno mestské stretnutie v Leviciach a po obede už do hôr, do Rudohoria. Tibor, 12-ročný šikovný kresliar a jeho mamina už čakali pod obsypanou slivkou pred panelákom na okraji Levíc. Tiež opeknel, vyrástol a zjemnel. A mamina, tak isto ako všetky mamy, čo  na “túr” stretávame, schudnutá, zrobená, no pevná ako ženy vo vojne. Táto Tiborova je tiež sama s troma deťmi. Pracuje v priemyselnom parku kdesi za Levicami na tri smeny. Keby nie jej mamy, čo deti celé mesiace korony opatruje počas týždňa, nedala by to. Tak ako jej priateľka, ktorej deti práve zobrala sociálka, lebo nedokázala zarobiť na tri deti a nájom.
Od tichého dojatého Tibora berieme darčeky pre ďalšie deti, natočíme pár odpovedí jeho mamy, pár fotiek a opäť sa všetci nasilu a neradi lúčime.
Pred sebou máme dlhú cestu do Rudohoria. Pár hodín nám trvá, kým sa prehupneme do hôr. Do detského domova v Hriňovej. Za Aďkou, takmer nevidiacou rómskou dievčinkou, čo kreslí svoje sny.
Pred bránou domova už čaká zo desať domováckych detí. Vôbec nie ostýchavých, s Aďkou a s vychovávateľom ujom Ondrom nás spoločne vítajú a milo pozývajú ďalej. Domov má posedenie na veľkej pokosenej lúčine, konečne máme priestor a aj krásny slnečný čas sa deťom venovať. Náš z juhu dovezený melón u detí zabodoval. Oni upiekli pre nás jablkové koláče. A potom sprejové graffiti na dolnej záhrade. Sprejovanie je overený a istý úspech u detí. A pre tieto “zabudnuté” tobôž.
Stmieva sa. Nikto nás nevyháňa. A tak náš Edo ešte stíha s deťmi aj futbalový zápas.
Pri tejto návšteve sa už lúčime pokojnejšie. Je takmer noc. Deti idú spať.
A my opäť nocou túrujeme náš veľký Renault hľadajúc nocľah v stmavnutých kopcoch hriňovských lazov.