Tulipán Túr denník – 1. deň

Toľko vysnívana, toľko pripravovaná cesta po deťoch z “ tulipanu”! Je neuveriteľné, keď sa sen prelieva do skutočnosti! Naše trojdňové putovanie sa začína v slnečnom ráne v Petržalke s Veronkou a s Miškou a Verčinou mamou s plnou náručou darčekov – “štafety” pre ostatné deti , balíkmi pre detské domovy a s plnou krabicou sošiek, ktoré nevidiaca Veronka pripravila pre kamarátov zo Svrčej, ktorých kvôli korone “ nevidela” od marca, a ktorých počas troch dní navštívime. Stretnutia pred panelákmi, na sidlisku vo Vrakuni Vaneska s babkou, v Ružinove Maťko s mamou, a aj v China town, kdesi v predmestskej spleti skladov a podivných firiem, kde sa z ubytovne vynoril prešťastný dojatý Samko, tiež s darčekmi pre ostatné deti, umne pobalenými obálkami, s mamou. Mamy a deti.  Deti a mamy. Tie tiché hrdinky dnešnej doby, ktoré už šiesty mesiac zápasia o prežitie, len aby uchránili deti pred koronou. Nedalo sa objať sa. O to silnejšie a smädnejšie boli naše stretnutia. Lebo sme na seba tak dlho čakali. S nazbieranými pozdravmi, darčekmi a dojatím sme putovali juhom Slovenska k Marekovi do detského domova a pred západom slnka dorazili do malej južnej dediny pod Levice ku Kajke, k jej rodine so štyrmi deťmi. Ako sa deti zmenili! Kajka vyrástla, skrásnela a na kresbách, čo pripravila pre deti sa konečne objavili farby, slniečka, oblaky. Kríže, cintoríny s čierna, kvôli ktorým nás pred koronou už veľmi znepokojovala, sa vytratili. Kiež by navždy.
Či tá sladká clivota prišla dlhým západom južanského slnka, či zážitkom z toľkých dojatých, pred domami čakajúcich detí a mám? Alebo z nekonečných otázok tých ustaraných mám a detí, ako bude v septembri?